Duch vianočnej atmosféry

"No pekne, ktotože sa nám tu zjavil? Slniečko sa zobudilo? Krásne, krásne, 4 mesiace sa tu nezjaviť a zrazu si tu naklusať ako veľká voda, len tak bez slova, akoby sa nič nestalo. No určite, veď ja ti dám, pekne ti vyčistím žalúdok. Len sa teš môj krásny!"

Tieto slová si asi pomysleli čitatelia tohto blogu, ktorí sem náhodou prišli a všimli si, že po štyroch mesiacoch sa tu objavil nový článok. Áno, hanbím sa. Vypisoval som tu, ako sa budem tomuto blogu venovať, aké s ním mám plány a šumafuk - plány sa rozplynuli do vzduchoprázdna a ostalo veľké tučné nič. Ospravedlňujem sa hlboko, na tritisíc štyristo osemdesiatsedem krát. Mal som s týmto blogom úplne seriózne plány, ale prišla škola a znechutila všetky moje orgány, ktoré nie sú nakazené lenivosťou a boli by teoreticky ochotné tu raz za čas vypotiť nejaký ten článoček. Ale teraz naozaj. Škola ma veľmi vyšťavovala a keď som prišiel domov, tak som chcel mať od všetkého svätý kľud a fungovať len v takom voľnom režime do momentu, keď som musel sadnúť opäť nad knižky. Nechcem sa už zaoberať tým čo bolo, nezmením to už.