Šesť stužiek

Keby básnikom som bol, šesť piesní zaspieval by som,

o našej láske vedel by celučký svet.

Keby kupcom som bol, šesť briliantov doviezol by som,

šesť červenučkých ruží, nádherný sonet.

Ale som farmár prostý, cítiť zo mňa chudobu.

Prijmi mojich šesť stužiek, do vlasov ozdobu.

Keby šľachticom som bol, šesť kočov priviezol by som,

šesť koňov snehobielych dal svojej snúbenke.

Keby cisárom som bol, šesť palácov vystavil by som,

šesto sluhov zaplatil na život ako v bavlnke.

Zožer, alebo budeš zožraný / House of Cards

Francis Underwood (Kevin Spacey) vás zoberie na dlhú cestu, počas ktorej sa mstí tým, ktorí ho zradili – vrátane členov jeho vlastnej vlády a prezidenta USA osobne. Elegantný, prefíkaný a zlý Underwood spolu so svojou manipulatívnou manželkou Claire (Robin Wright) berú Washington útokom. Priečku po priečke stúpajú po hierarchickom rebríčku, aby získali to, po čom tak zúfalo túžia – MOC.

Plným titulom sa tento seriál považuje za jedno z najkvalitnejších diel súčasnosti. Tento epický príbeh vtiahne do deja aj úplných neznalcov americkej politiky vďaka svojej elegancii a dynamike, vďaka ktorej dej tak rýchlo odsýpa. Ústredným bodom celého seriálu je kongresman Frank Underwood, ktorého vpred poháňa vidina moci. Skúsenosti, ktoré nazbieral rokmi v Kongrese, sa teraz chystá zúročiť, aby zrazil na kolená tých, ktorí ho podrazili.

Systém sa dá zmeniť len peniazmi / T. Fox: Cesta na vrchol arogancie

Každý z nás sa snaží dostať na pomyselnú špičku ľadovca, dosiahnuť vrchol svojich možností. Každý z nás však tento ľadovec vníma úplne inak. U niekoho to znamená prácu snov, rodinu či kvalitné vzdelanie. Niekomu nestačia tieto základné ľudské hodnoty a snaží sa štverať vyššie a vyššie. Až napokon zdolá štít s názvom „Arogancia“. Ako sa sem dostať a ktoré pudy treba v sebe potlačiť, aby bola táto výprava úspešná?

Pamätáte si na Gorilu? Svojho času to bola kauza, ktorá sa začala uniknutím tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby na verejnosť v decembri 2011. Ihneď po svojom zverejnení sa táto zložka stala doslova pastvou pre médiá. Protestov organizovaných na námestiach sa zúčastnili stovky ľudí. Cítili potrebu vyjadriť svoje rozhorčenie ohľadom mecenášov a oligarchov, ktorí nám vládnu.

Natíska sa otázka, naozaj bol tento dokument vypustený s úmyslom informovania verejnosti o týchto záležitostiach, alebo si tým len niekto prihrial polievočku?

„Zaujímavé je na tom to, že toto asi nebude len také spontánne zhromaždenie ľudí kvôli rozhorčeniu z kauzy Gorila. Toto musí niekto sofistikovane plánovať. Teraz sa mi to potvrdilo.“

Kazajka zimy

Ostrý šíp nás zasiahne priamo do srdca, paralyzuje celé telo a akýkoľvek odpor je vopred odsúdený na neúspech. Túto zbraň väčšina ľudí dobre pozná a neštítia sa v snahe zabrániť jej úderu zaplatiť aj tú najvyššiu cenu. Každé rokmi potláčané a zo stola zmietnuté tajomstvo pri jej údere len ticho sklopí uši. Zbraň, ktorej úder dokáže rozvrátiť, ba až poštvať ľudí proti sebe, ktorí v snahe vyhnúť sa jej otvárajú aj svoje najtajnejšie komnaty, kde morálne hodnoty neznamenajú nič viac ako ošúchanú frázu.

PRAVDA.

Už ako malým deťom nám bolo vtĺkané do hláv, že klamať sa nemá. Spočiatku sme tomu naivne verili, veď rodičia majú pravdu za akýchkoľvek okolností. Časom sa naše presvedčenie začalo meniť. Zisťovali sme, že malými klamstvami sa svet stáva krajším. Či už to bol prostriedok k beztrestnému vyvlieknutiu sa z problému, alebo len nevinná lož, ktorá predsa nemôže nikomu ublížiť, semienko luhania v nás postupne začalo klíčiť. Ako tak rôčky pribúdali, semienko klíčilo a na prvý pohľad bezúhonné klamstvá malých človiečikov prerástli v obrovský balvan lží a podvodov.

Hlavou proti múru

Príbeh, ktorý Vám teraz rozpoviem, sa stal už veľmi dávno, v dobách, keď boli ľudia ešte toho názoru, že Zem je obyčajná doska, okolo ktorej sa točí aj samotné Slnko.

V tej dobe žil aj jeden človek, o ktorom sa tradovalo, že je to čudák. Žil vysoko v horách, úplne odrezaný od zvyšku civilizácie. Dolu do dediny schádzal len vo veľmi výnimočných situáciách, zväčša za účelom nákupu jedla na miestnom trhovisku. Jeho hlavným zdrojom obživy bola krívajúca koza. Z jej mlieka si svojpomocne vyrábal syr, maslo a všakovaké iné mliečne produkty. Tomuto „podivínovi“, ako ho ľudia nazývali, už dedinčania nevenovali žiadnu osobitú pozornosť. Dokonca žiadne vzruchy nevzbudzoval ani u dedinských klebetníc, všetky témy týkajúce sa jeho osoby sa totiž už dávno porozširovali do každého kúta v dedine. Bodom záujmu bol jedine pre malé nezbedné detiská, ktoré pobehovali po trhovisku sem a tam. Tieto malé nevinné osôbky naňho zvykli zväčša výsmešne ukazovať rukami, avšak hneď ako ich matere okríkli, prestali s tým.

Ale vráťme sa my k nášmu „podivínovi“. Nebol to na tú dobu len taký bársaký obyčajný človek, bol to dokonale vzdelaný človek, ba niektorí ľudia by si ho dovolili častovať prívlastkom génius. Už sa na to dávno zabudlo, že jeho rodičia boli svojho času vskutku zámožní, a preto mohol Johan, tak totiž znelo jeho skutočné meno, navštevovať v ranom veku svojho života tie najlepšie školy a učiť sa od tých najlepších odborníkov. Jeho rodinu však postihla strašná tragédia – obidvaja jeho rodičia zahynuli vo vojne, v snahe ochrániť svojho jediného syna. Po tejto udalosti to išlo s Johanom dolu vodou, pred svetom sa úplne uzavrel a uchýlil sa do maličkej chalúpky, ďaleko od kohokoľvek a čohokoľvek.

there will come a point ...

Už zostáva iba pár chvíľ, kým si ľudia symbolicky štrngnú pohármi a pripijú si šampanským na ďalší úspešný rok. Pri vzájomnom dotyku pohárov nastal čas zamyslieť sa, kto vlastne sme a aké méty by sme chceli pokoriť. 

Veľmi rád čítam inšpiratívne články, ktoré píšu mnohí známi ľudia. Dodá mi to neskutočnú energiu, že všetko, čo chcem, sa raz splní. Lenže väčšinou táto motivácia aj veľmi rýchlo vyprchá. Snažím sa na veci pozerať s nadhľadom. Skúšam sa zamyslieť hlavne v chvíľach, keď niekedy nechápem mojich rodičov. Prečo odo mňa chcú, aby som to vykonal, prečo teraz, aký to má zmysel, je to potrebné? Pred pár rokmi som sa v takýchto chvíľach nehorázne naštval, teraz to však beriem pokornejšie. Viem, že to určite má nejaký zmysel. 

Duch vianočnej atmosféry

"No pekne, ktotože sa nám tu zjavil? Slniečko sa zobudilo? Krásne, krásne, 4 mesiace sa tu nezjaviť a zrazu si tu naklusať ako veľká voda, len tak bez slova, akoby sa nič nestalo. No určite, veď ja ti dám, pekne ti vyčistím žalúdok. Len sa teš môj krásny!"

Tieto slová si asi pomysleli čitatelia tohto blogu, ktorí sem náhodou prišli a všimli si, že po štyroch mesiacoch sa tu objavil nový článok. Áno, hanbím sa. Vypisoval som tu, ako sa budem tomuto blogu venovať, aké s ním mám plány a šumafuk - plány sa rozplynuli do vzduchoprázdna a ostalo veľké tučné nič. Ospravedlňujem sa hlboko, na tritisíc štyristo osemdesiatsedem krát. Mal som s týmto blogom úplne seriózne plány, ale prišla škola a znechutila všetky moje orgány, ktoré nie sú nakazené lenivosťou a boli by teoreticky ochotné tu raz za čas vypotiť nejaký ten článoček. Ale teraz naozaj. Škola ma veľmi vyšťavovala a keď som prišiel domov, tak som chcel mať od všetkého svätý kľud a fungovať len v takom voľnom režime do momentu, keď som musel sadnúť opäť nad knižky. Nechcem sa už zaoberať tým čo bolo, nezmením to už.