Príbeh, ktorý Vám teraz rozpoviem, sa stal už veľmi dávno,
v dobách, keď boli ľudia ešte toho názoru, že Zem je obyčajná doska, okolo
ktorej sa točí aj samotné Slnko.
V tej dobe žil aj jeden človek, o ktorom sa
tradovalo, že je to čudák. Žil vysoko v horách, úplne odrezaný od zvyšku
civilizácie. Dolu do dediny schádzal len vo veľmi výnimočných situáciách,
zväčša za účelom nákupu jedla na miestnom trhovisku. Jeho hlavným zdrojom
obživy bola krívajúca koza. Z jej mlieka si svojpomocne vyrábal syr, maslo
a všakovaké iné mliečne produkty. Tomuto „podivínovi“, ako ho ľudia
nazývali, už dedinčania nevenovali žiadnu osobitú pozornosť. Dokonca žiadne
vzruchy nevzbudzoval ani u dedinských klebetníc, všetky témy týkajúce sa
jeho osoby sa totiž už dávno porozširovali do každého kúta v dedine. Bodom
záujmu bol jedine pre malé nezbedné detiská, ktoré pobehovali po trhovisku sem
a tam. Tieto malé nevinné osôbky naňho zvykli zväčša výsmešne ukazovať
rukami, avšak hneď ako ich matere okríkli, prestali s tým.
Ale vráťme sa my k nášmu „podivínovi“. Nebol to na tú
dobu len taký bársaký obyčajný človek, bol to dokonale vzdelaný človek, ba
niektorí ľudia by si ho dovolili častovať prívlastkom génius. Už sa na to dávno
zabudlo, že jeho rodičia boli svojho času vskutku zámožní, a preto mohol
Johan, tak totiž znelo jeho skutočné meno, navštevovať v ranom veku svojho
života tie najlepšie školy a učiť sa od tých najlepších odborníkov. Jeho
rodinu však postihla strašná tragédia – obidvaja jeho rodičia zahynuli vo
vojne, v snahe ochrániť svojho jediného syna. Po tejto udalosti to išlo
s Johanom dolu vodou, pred svetom sa úplne uzavrel a uchýlil sa do
maličkej chalúpky, ďaleko od kohokoľvek a čohokoľvek.
