there will come a point ...

Už zostáva iba pár chvíľ, kým si ľudia symbolicky štrngnú pohármi a pripijú si šampanským na ďalší úspešný rok. Pri vzájomnom dotyku pohárov nastal čas zamyslieť sa, kto vlastne sme a aké méty by sme chceli pokoriť. 

Veľmi rád čítam inšpiratívne články, ktoré píšu mnohí známi ľudia. Dodá mi to neskutočnú energiu, že všetko, čo chcem, sa raz splní. Lenže väčšinou táto motivácia aj veľmi rýchlo vyprchá. Snažím sa na veci pozerať s nadhľadom. Skúšam sa zamyslieť hlavne v chvíľach, keď niekedy nechápem mojich rodičov. Prečo odo mňa chcú, aby som to vykonal, prečo teraz, aký to má zmysel, je to potrebné? Pred pár rokmi som sa v takýchto chvíľach nehorázne naštval, teraz to však beriem pokornejšie. Viem, že to určite má nejaký zmysel. 

Takýto nadhľad sa snažím uplatňovať aj v otázkach ďalšieho smerovania môjho života. Pred polrokom som bol skalopevne presvedčený, že určite pôjdem študovať daný odbor, prekušem sa tým predmetom, ktorý je kľúčom k prijatiu na túto fakultu a zborím vrchy, len aby som sa tam dostal. Teraz však viem, že nikdy nie je nič čiernobiele. Doslova zo dňa na deň som na túto problematiku zmenil názor a to možno vplyvom jednej nezvládnutej previerky, jedného zlyhania, ktorých budú v živote ešte tisíc a budú oveľa vážnejšie. Zamýšľam sa nad tým, že profesia, ktorú chcem v budúcnosti vykonávať, musí mať zmysel.

Nie som človek, ktorý má rád zmeny a určitým spôsobom som neflexibilný. Nedokázal by som sa živiť niečím, kde by som necítil pevnú pôdu pod nohami, dennodenne sa predierať medzi konkurenciou a štverať sa na vrchol. Obávam sa, že práve na tom v živote pohorím, že neovládam tieto pochybné praktiky rodinkárstva a podobne. 

Sme akí sme a takí už navždy zostaneme. Pochopil som, že sa netreba viazať na minulosť a ani na osoby, ktoré za to nestoja. Keď stretnem niekoho z mojej minulosti a ten dotyčný sa tvári, že ma nevidí, dokážem zachovať chladnú tvár a poker face. Avšak v duši ma to bodne aj napriek môjmu presvedčeniu, že by vlastne nemalo, keďže je tento človek už pasé, dávnou minulosťou. Možno sa v budúcnosti zmením, možno na mne zanechá stopy prostredie, kde budem študovať, dospievať, pracovať. Nikdy však nechcem zmeniť svoju podstatu. 

Často si samého seba predstavujem ako úspešného človeka, ktorý navštevuje veľkolepé a pompézne oslavy len pre tých vyvolených. Zlyhám, keď to tak nebude? Čo vlastne robí človeka spokojným? Láska? Možno áno. Ešte som sa nezamiloval, nikdy tak, že by som mal pocit, že táto osoba musí byť moja. Poznám však spoločnosť, v ktorej sa cítim dobre. K svojej spokojnosti nepotrebujem veľkolepú zábavu, alkoholické párty, bujaré orgie. Niekedy mi stačí len ten pokoj. 

V dnešnej dobe je medzi mladými pretlačovaný trend sa poriadne sťať, dať dole. Toto chovanie mi príde miestami ponižujúce voči sebe samému. Nie, takýto spôsob zábavy určite nie je nič pre mňa. Na dôvažok však musím povedať, že som veľmi tolerantný človek a je mi v podstate jedno, keď to robia ostatní, často aj moji veľmi blízki priatelia. Nemôžem však len tak sedieť a kritizovať všetkých a všetko. 

Chcem dať svojmu životu zmysel a robiť veci, ktoré sa mi javia ako potrebné. Chcem byť dobrý vo veciach, v ktorých chcem byť. Chcem navštevovať miesta, kde sa cítim dobre. Viem, že potom príde bod, kedy si uvedomím, že to naozaj malo zmysel a nič mi nebude brániť rozprestrieť krídla a letieť. Robte veci, ktoré chcete, ale zároveň premýšľajte nad tým, kam to chcete dotiahnuť.

"There will come a point, during the pursuit of your goals, when you must spread your wings and fly."

DP.