Každý z nás sa snaží dostať na pomyselnú špičku ľadovca, dosiahnuť vrchol svojich možností. Každý z nás však tento ľadovec vníma úplne inak. U niekoho to znamená prácu snov, rodinu či kvalitné vzdelanie. Niekomu nestačia tieto základné ľudské hodnoty a snaží sa štverať vyššie a vyššie. Až napokon zdolá štít s názvom „Arogancia“. Ako sa sem dostať a ktoré pudy treba v sebe potlačiť, aby bola táto výprava úspešná?
Pamätáte si na Gorilu? Svojho času to bola kauza, ktorá sa
začala uniknutím tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej
informačnej služby na verejnosť v decembri 2011. Ihneď po svojom
zverejnení sa táto zložka stala doslova pastvou pre médiá. Protestov
organizovaných na námestiach sa zúčastnili stovky ľudí. Cítili potrebu vyjadriť
svoje rozhorčenie ohľadom mecenášov a oligarchov, ktorí nám vládnu.
Natíska sa otázka, naozaj bol tento dokument vypustený
s úmyslom informovania verejnosti o týchto záležitostiach, alebo si
tým len niekto prihrial polievočku?
„Zaujímavé je na tom
to, že toto asi nebude len také spontánne zhromaždenie ľudí kvôli rozhorčeniu
z kauzy Gorila. Toto musí niekto sofistikovane plánovať. Teraz sa mi to
potvrdilo.“
Dušan Kardoš je investigatívny novinár, ktorý celý svoj
život zasvätil spravodlivosti a odhaľovaniu zvrátených klamstiev
a podvodov. V jedno sychravé jesenné popoludnie si dohodne stretnutie
s Melicharom, imigrantom z Angoly. Ten na stretnutie prichádza so svojím
jediným pokladom, synom Khodem. Ich životom otriasla veľká tragédia, pri ktorej
našiel svoju ženu a svokrovcov bezvládne ležať v kaluži krvi. Khodeho
život vtedy visel na vlásku. Priazňou osudu sa ho podarilo zachrániť, nie však
bez ujmy. Tomuto malému bojovníkovi chýba pravá ruka už od oblasti ramena.
„Koláčik
v okamihu zmizol z Khodeho tanierika, napriek chýbajúcej ruke si
počínal s lyžičkou veľmi obratne a aj vrecko cukru si šikovne otvoril
palcom a ukazovákom ľavej ruky.“
Nebol by to však Kardoš, keby v tom nevidel hlbší
význam. Pomalým a vľúdnym tónom sa pokúša tomuto sympatickému černochovi
vysvetliť pravú podstatu veci. Zbrane, ktorých príčinou vyhasol život
Melicharových milovaných, pomáha do Angoly distribuovať slovenský podnikateľ
Ivan Biely. V tomto zbrojárskom priemysle sa točí neskutočne veľké
množstvo peňazí a rodine Bielych to stačí na spokojný život na vysokej
nohe. Pán Biely tak mohol z týchto peňazí financovať nákladné štúdium
svojho synáčika na prestížnej americkej univerzite bez štipky výčitiek
svedomia.
„Ich rodinný klan nosí
priezvisko Biely. Tí by sa mali k vám prísť osobne ospravedlniť, aspoň by
na vlastné oči videli, čo spôsobili. Lenže oni tú vlastnosť, ktorá sa volá
arogancia, dostali už do vienka. Ich nezaujíma nič iné, len moc, peniaze
a okázalý život.“
 |
| ilustračné foto |
Na Melichara a Dušana sa pri ich konverzácii upiera aj
pár zvedavých očí. Najprv nevinné odpočúvanie sa zmenilo na odposluch, ktorý ho
zaujal natoľko, že bol ochotný v tejto veci konať. Hovorím o Tommym
Foxovi, ktorý v tejto knihe vystupuje v role rozprávača
a zároveň je aj autorom tejto publikácie. Z kaviarne, kde sa celé
toto stretnutie odohrávalo, musel kvôli neodkladným záležitostiam odísť, avšak
celá táto záležitosť mu ešte dlho vŕtala v hlave. Až natoľko, že keď
o 2 roky neskôr náhodne stretne na ulici novinára Kardoša, rozhodne sa
vystúpiť z anonymity a prejaviť o celú vec záujem.
„Viete, ten ich príbeh
bol taký zaujímavý a dojímavý, ani sa mi nechcelo odísť skôr, než sa
dozviem o nich viac. Takmer som potom nestihol jednu dôležitú záležitosť
v banke.“
Napriek počiatočnej nedôvere Kardoš pristúpi a porozpráva
Foxovi všetko o klane Bielych. Od ich nelegálnej distribúcie zbraní, cez
politické ambície, až po protesty Gorila. Dušanove informácie sú dychberúce
a Tommymu otvoria oči. Dozvedá sa viac o prepojení protestov na
námestiach s novovzniknutou politickou stranou 99. Pridáva omnoho viac
faktov a informácií, vďaka ktorým Tommy pochopí, akých vecí je človek ochotný dopustiť sa v snahe
vydriapať sa na vrchol arogancie.
„Žiaľ, dnes sa náš
systém dá zmeniť len peniazmi, tak je nastavený, a tak sa to snažíme
robiť.“
–Ivan Biely
Musím povedať, že ku knihe som pristupoval s veľkým
rešpektom. Nikdy predtým som sa nezaujímal o túto kauzu, tobôž nie
o klan Bielych. V poslednej dobe však nachádzam záľubu
v politike či v práve a toto dielo som sa rozhodol prečítať
v snahe rozšíriť si svoje obzory. Kniha mala zaujímavú myšlienku
a preto je na škodu, že má iba 101 strán, z toho na ôsmich stranách
sú publikované fotografie a na jedenástich je popísaná história Angoly,
čiže je tam približne 75 strán čistého textu. Zaujímavý je tiež názov rodiny,
ktorý keď preložíme do nemčiny, začneme mať tušenie, o koho sa to
v skutočnosti jedná.
Publikáciu vydalo OZ Ľudia za rovnosť a prosperitu. To
sa bohužiaľ odrazilo na absencii riadnej jazykovej korektúry, čo určite
skúseným lingvistom neujde. Pri tomto diele by sme sa však mali sústrediť na
hlavnú myšlienku, ktorá autora viedla k jeho napísaniu. Majú sa naozaj
oligarchovia a mecenáši na Slovensku ako v bavlnke?
DP.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára